LINK TO FACEBOOK EVENT

 

PORTFOLIO OF ALEXANDRA HREHOVÁ

Podcast with Alexandra ( soon … )

Prices of the artworks – Alexandra Hrehová

 

CURATORIAL TEXT FOR THE EXHIBITION

Alexandra Hrehová (1998) používa inscenovanú čiernobielu fotografiu ako predlohu pre svoje maľby (odkazuje na možnú podobu diel s fotografom K. Plickom). Čiernobiele priestory vidieckeho dvora a lúky, krajiny fungujú ako „vždy platný zdroj romantického zaľúbenia“ každého Slováka a Slovenky. Uprostred týchto scén sa zjavuje ženská postava/y, v historickom vidieckom oblečení, či spodnej bielizni (netreba hovoriť o tradičnom odeve, lebo ten je narúšaný rôznymi nositeľnejšími rezíduami z éry tesilu. Áno, polyesterové vlákna dobyli aj tradičné a už netradičné odievanie). Celému výjavu čiernobielej krajiny a ženy oblečenej, polonahej, romanticky ležiacej v tráve ako paradox dominuje jej akcia fajčenia cigariet, nadvihovania sukne. Do toho vstupuje v neónových prechodoch maľovaná maska (pripomínajúca skrášľovaciu LED masku, ale aj pletenú riot-mask). Autorka buduje významy diel na ich rozostrení medzi paradoxným a kryptologickým (skrytým). Znie to náročne, v jej obrazoch určite aj mierne zmätočne, ale v práci s dielami, ktoré tvorí si isté odpovede hľadá a pomaly vyjasňuje.

Jej maľby častokrát v kombinácii so šitím zakrývajú identity žien, šitým textom odkrývajú významy. Samotná maľba kompozične používa fotografické výrezy reality, ale aj prácu s odrazom (ulomeným zrkadlom), ktoré množí realitu. A. Hrehová tak vrství reality v priestore „odraz figurálnej scény v ulomenom zrkadle“, ktorá zakrýva oko – zmyslový orgán videnia. Pohráva sa tak s významami ako „vidieť a vedieť“, do ktorých vstupujú symboly, či skôr archetypy, „ostrosť rozlomeného zrkadla“ prináša možný pocit poranenia.

Autorka textu: Ivana Moncoľová

Alexandra Hrehová (1998) uses staged black and white photography as a model for her paintings (she refers to a possible similarity with artwork of photographer Karol Plicka). The black-and-white spaces of the rural courtyard and meadows, landscapes function as an “always valid source of romantic affection” for every Slovak man and woman. In the midst of these scenes, a female figure(s) appears, wearing historical rural clothing or underwear (we need not speak of traditional clothing, as it is distorted by various more wearable residues from from the era of the tesil fibres. Yes polyester fibres have conquered both traditional and now non-traditional clothing). The whole scene of the black and white landscape and the woman dressed, half-naked, lying romantically in the grass is dominated as a paradox by her action of smoking cigarettes, lifting up her skirt. Into this enters, in neon transitions painted mask (reminiscent of a beautifying LED mask, but also of a knitted riot-mask). Painter builds the meanings of the works on their blurring between the paradoxical and the crypto-graphic (hidden). It sounds challenging, and certainly slightly confusing in her paintings, but in working with the works she creates, she finds certain answers and slowly clarifies them.

Her paintings, often in combination with sewing, obscure the identities of women, and reveal meanings through sewed text. Compositionally, the painting itself uses photographic cut-outs of reality, as well as working with reflection (a broken mirror) that multiplies reality. A. Hrehová thus layers reality in the space of “the reflection of a figural scene in a broken mirror”, which covers the eye – the sensory organ of vision. She thus plays with meanings such as “seeing and knowing” into which symbols or rather archetypes enter “the sharpness of the broken mirror” brings a possible sense of injury.

Author of the text: Ivana Moncoľová

 

 

360° VIEW ( soon … )