GUEST
BORIS SIRKA
Boris Sirka (1981) patrí v rámci slovenskej mladej maľby k najlepšie rozpoznateľným autorom. Charakteristickým rysom jeho tvorby je zvolený žáner, ktorého možnosti neustále objavuje a posúva do nových rovín. Opakovane spracováva “temné” témy inšpirované literárnymi či filmovými predlohami alebo (urbánnymi) legendami rôznych kultúr. Sirku fascinuje horor, duchárske historky, desivé príbehy a povery a celá škála subkultúrnych motívov, ktoré podáva vo vysoko esteticky prepracovanej forme. Stiera tak rozdiel medzi pokleslými polohami tvorivosti a tzv. vysokým umením. Podobne ako iní maliari pracuje v ohraničených, uzatvorených cykloch. Zmeny programu u Sirku znamenajú vždy striktný prechod z jednej fázy do druhej, náhlu zmenu vyjadrovania, nové myšlienky, novú tematickú oblasť. Často si požičiava motívy japonskej hororovej literatúry i kinematografie, preberá atmosféru viktoriánskych románov, inokedy sa zas dotýka barokového zátišia v zmysle Vanitas. Neskôr sa zameral na motív voľnej drapérie, ktorý spracovával v minimalistických inscenáciách s absenciou figúry či iného objektu. Drapérie doslova “portrétoval”, teda maľoval ich ako autonómne predmety v neutrálnom priestore. Hororová desivosť a naratívnosť sa vytratila v prospech jemnejšej, menej ilustratívnej tajomnosti. Okrem maľby sa autor venuje video animácii, multimediálnej inštalácii a 3D objektu. Okrem vizuálneho umenia je Boris Sirka aktívny aj ako producent elektronickej hudby (projekty BIOS (spolu s J. Tušan), БРАДА (s N. Branković), a ako solo sound performer pod symbolom Æ.
Boris Sirka (1981) is one of the most recognizable authors in Slovakian painting. The characteristic feature of his work is the chosen genre, whose possibilities are constantly appearing and moving to new roles. Repeatedly “dark” themes inspired by literary or film designs or (urban) legends of different cultures. Sirka is fascinated by horror, ghost stories, frightening stories and stories, and a whole range of subcultural motifs, which is served in a highly aesthetically reworked form. So he wondered the difference between the reduced positions of creativity and the so- high art. Like other painters, he works in bounded, closed cycles. Program changes for Sirka always mean a strict transition from one phase to the next, sudden change of expression, new ideas, new thematic area. He often borrows the motives of Japanese horror literature and cinematography, takes the atmosphere of Victorian novels, and still touches on Baroque stillness in the sense of Vanitas. Later, he focused on the motif of a free drapery, which he worked in minimalist productions with the absence of a figure or other object. He literally “portrayed” draperies, painting them as autonomous objects in neutral space. Horror vileness and narratives have disappeared in favor of a finer, less illustrious mystery. In addition to the painting, the author deals with video animation, multimedia installation and 3D object. In addition to visual art, Boris Sirka is also active as a producer of electronic music (BIOS projects (together with J. Tušan), BRADA (with N. Branković) and as a solo sound performer under Æ.